Účestníci zájezdu alebo Tina v Thajsku

Už niekoľko rokov svojmu okoliu aktívne pílim uši, že potrebujem dovolenku. Nie, že by som nemala voľno raz za čas, ale návštevy na Slovensku alebo miniatúrne dvojdňové minibreaky v európskych mestách nepočítam, pretože tie prvé sa väčšinou zvrhnú na služobnú dovolenku s rodinnými obedmi a tie druhé sú zase predĺžená káva s niekým, koho som nevidela sto rokov (Mici, takže kedy sa už ku mne chystáš?).

Skrátka a dobre, nie, že by som bola plážový typ, ale akosi som zatúžila váľať sa v piesku, ideálne ďaleko od domova (prvého, aj adoptívneho). Posledná dovolenka tohto typu sa odohrala v Chorvátsku, dávno pradávno, v roku .... (práve som skontrolovala facebook, lebo sa mi nechcelo počítať na prstoch) ... 2007. Mám na ňu super spomienky, ale už boli ťažko zaprášené, takže, keď mi na jeseň rupli nervy (a skoro aj pečeň), rozhodla som sa, že ich treba doplniť o nové prímorské zážitky a keďže rodičia už boli naplánovaní do Thajska, pridala som sa. Plán bol nasledovný - 10 dní na Koh Samui s partičkou z Bratislavy (zväčša kamaráti mojich rodičov) a 10 dní na Koh Phayam za rodičmi. Aktuálne mám pomaly za sebou prvú polovicu dovolenky, takže tu sú dojmy.

Že budem na ostrove obklopená slovenčinou, som vedela - predsa som prišla so šiestimi našincami, ale aby slovenčina, resp. čeština boli najviac frekventované jazyky, tak to bola vcelku facka. Doslova (ne)kultúrny šok. V prvom rade sme mali vybavené ubytovanie v bungalovoch na pláži, kde som sa ráno budila do "brý jitro!" a povinného "volééé", až mi to skutočne evokovalo už spomínanú dovolenku v Chorvátsku. Akurát, že namiesto miestneho bengálskeho tigra, kocúra Didiera, som mala každé ráno na terase túlavého psa.

Vedela som, že Samui je jeden z najkomerčnejších ostrov, aj to, že pravdepodobne nejaký Slovák sa tam objaví, ale nepočítala som, že dorazím na Dalmáciu pre solventných. Cestou sme míňali podniky ako Pressburg Café a podobne, kde sa expati stretávajú na kávičku, privítať nové tváre bratislavskej scény, ktoré unikli slovenskej zime. Potom mi oduševnene vysvetľujú, ktorá pláž je bez vĺn, lebo na Lamai-i sú príliš živelné. Presne tu totiž stratila svoje Gucci okuliare, ako ju voda zmietla. Vieš, tie za tisícdvesto eur. ("Chruňo! Ktoré nohavice máš na sebe? Som ti povedala, daj si tie za dessaťtisíc evri). Hrubé reťázky okolo poctivo opáleného krku a mne sa zdvíha žalúdok. Keď mi bolo potom nonšalantne oznámené, že o dva dni dorazí do rezortu vedľa nás Zora so štyridsiatimi babami cvičiť, tak som v duchu roztiahla ruky ako Helenka Ružičková a zvolala "Držte mě!"

Keďže nahlas som si ale tieto komentáre nedovolila, tak som zvolila najlepšiu možnú a vlastne aj pôvodnú alternatívu, ktorá sa volá Asociálna Tina. V praxi to znamená to, že sama odtiahnem niekam do plážového baru, kde si objednám Mai Tai, založím do uší prudko letný tropický tanečný set a opaľujem sa (sama tomu neverím, nie som obrovským milovníkom slnka, ale thajské je asi iné a čo si budeme oči šmirgľovať, ten koktejl asi tiež pomáha). Dlhé roky bez dovolenky a fakt, že pracujem v reštauračných priestoroch majú za následok, že ticho a samotu vyhľadávam, ale už som si zvykla na to, že nie každý tomu rozumie, a potom často nastanú nepríjemné momenty, kedy sa ma niekto normálne pýta, kde som bola a ja už kvôli svojej povahe okamžite skáčem, pretože mám pocit, že som kontrolovaná a obmedzovaná. Následne sa snažím kompenzovať a nasilu tráviť čas tam, kde nechcem, lebo sa bojím, že som neslušná, a celkovo som tak v kŕči a nadávam si, že tak takto som si svoju dovolenku teda nepredstavovala.

Ale aby som len nepindala, tak tu sú kosamuiské/thajské pozitíva: jedlo (!!!), masáže (originál, bez dievčat s penismi), krásne pláže, teplé more a ľudia, ktorí sa non-stop usmievajú a okamžite ma nabíjajú pozitívnou energiou.

Po pár dňoch som nakoniec rezignovala a začala brať dovolenku so všetkým pozitívnym, aj negatívnym a sústredím sa hlavne na to, že je to dovolenka. Momentálne píšem tieto slová s otvorenými oknami, krásnym výhľadom na šíre tyrkysové vody Thajského zálivu a na nohách ešte piesok po rannom plávaní - myslím, že sú aj horšie možnosti ako tráviť piatkové ráno (mimochodom, musela som skontrolovať, ktorý deň v týždni je).