Máločo tromfne vytratenie sa z práce o desať minút skôr, aby som mohla sadnúť do taxíka a dorútiť sa do multiplexu práve, ako začína film. Vytočená z kolobehu nezmyselných emailov som celú prvú sekvenciu nevedela rozoznať, či adrenalín prúdi v žilách kvôli korporátnym špecialitkám alebo preto, že od úvodného momentu som vedela, že Greengrassov rukopis sa dá rozoznať a špinavá roztrasená kamera ma hneď vtiahla do života Jasona Bourna. Matt Damon je späť a s ním aj jeho Agent bez minulosti.
Bourne je starší, prešedivelejší, ale stále rovnako zdatný v osobnom súboji, čo je divákovi okamžite jasné po tom, čo jednou ranou zloží protivníka v pästnom súboji v Aténach. Pred nikým neuteká, nikoho nenaháňa, ale je evidentne stratený, až do momentu, kým sa v Grécku neobjaví Nicky Parsons a s ňou aj kus Jasonovej minulosti, ktorý sa zrazu ukáže ako falošný, a základná premisa je na svete.
Bournova neustála snaha spoznať pravdu, a pochopiť tak kľúč k svojmu neoddeliteľnému spojeniu so CIA ho privedie späť k auto-moto naháňačkám, (ne)trpezlivému preberaniu zásob cestovných pasov, akože napätým momentom na letisku, kedy nám je všetkým jasné, že ho colníci určite cez pasovku pustia (jedine, že by si to on vyslovene neželal) a nezabudnuteľným klasikám ako inštruovať niekoho cez telefón a dostať ho do davu ľudí, z ktorého potom obrovské množstvo agentov na strechách a mostoch nevie zasiahnuť podľa predstáv. Bourne s každým dielom predefinoval kánon v rámci žánru, ale tento trend s novým filmom, žiaľ, nepokračuje.
Matt Damon sa asi natoľko tešil z ďalšej spolupráce s Greengrassom, že mu zabudol povedať, že scenár mal prenechať niekomu inému, pretože v ňom tkvie najväčší kameň úrazu. Filmu totiž chýba srdce a občas aj mozog, keď už sme pri tom. Motivácia postáv šuští papierom (konkrétne dolármi, ktoré si filmové štúdia pod predstavou pokračovania s Mattom predstavovali) a keď chýba aj logika, návrat Jasona Bourna zabolí všetkých, ktorí pôvodnú trilógiu milujú rovnako ako ja.
Iste, akcia je stále svojská, ale kde každý predchádzajúci diel ponúkol aspoň jednu výraznú, pamätnú scénu, tu som sa pristihla pri tom, ako Greengrassa preklínam za jeho posadnutosť neprehľadným strihaním a márne hľadám originálne vychytávky ako vyhodenie domu do vzduchu za pomoci toastera a podobne.
Obsadenie na moment odvráti pozornosť od faktu, že postava Tommyho Lee Jonesa je len čajovým odvarom predchádzajúcich antagonistov, ale pri Alicii Vikander sa až bolestivo vráti ako bumerang. Heather Lee je dvojdimenzionálne napísaná agentka, ktorej expertíza v počítačovej vede slúži na premostenie k trestuhodne amatérsky načrtnutom motíve bezpečnosti dát. Vikander asi nie je čo vyčítať, nemá veľmi čo hrať, ale aj to málo je absolútne nevýrazné. O to je ten fakt horší, keď sa človek zamyslí nad tým koľko priestoru je jej Heather venované, lenže oscarová frajerka Fassbendera je teraz v kurze a je mladšia a divácky výrazne atraktívnejšia ako Stiles. Nicky ako jediné spojenie na Bourna mohla byť oveľa lepšie využitá, ale takto zostala len odkazom na prechádzajúce diely, čo je síce sympatické, ale v súvislosti s kvalitou najnovšieho dielu, vyznieva skôr smutne, pretože všetky odkazy na časy minulé len podčiarkujú fakt, že nový Bourne si razí cestu typicky Bournovskou šablónou, ale len obalom.
A keď sa na konci ozve už notoricky známy motív Mobyho a mnou prebehne triaška z nadšenia, že opäť sedím v kine na Bournovi, ktorého orámcujú Extreme Ways, zároveň si uvedomím, že upravená verzia skladby pre tento film presne odzrkadľuje moje pocity z filmu - spoznávam ju a teším sa z nej, ale originál je len jeden (teda, tri, pretože Bourne Legacy sa sem nepatrí vyťahovať, hoci ho mám rada).
Ak by som sa záverom chcela sústrediť na pozitíva, tak mi z toho vychádza to, že už veľmi dávno som sa domov neponáhľala s takým nutkaním sa k filmu písomne vyjadriť a to zase, páni Damon a Greengrass, nie je maličkosť. Nový Bourne je prakticky povinnosť, na ktorú treba asi veľmi rýchlo po zhliadnutí zabudnúť, čo v konečnom dôsledku vlastne vôbec nebude také náročné, a teda sa natíska parafrázovať klasika - žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára