Comedy night

Už je to nejaký piatok, čo som sa naposledy podelila s ostrovnými dojmami, takže je načase priniesť ďalší report spoza kanála. Plynie mi tu druhý mesiac a priznám sa, že si to vôbec neuvedomujem. Našťastie, som jedna zo šťastnejších - napriek výborným vzťahom s rodičmi si vystačím s pár skype telefonátmi. Aj tak väčšinou naberajú charakter videokonferencie, kedy mi môj drahý otecko ukazuje na kameru etiketu vína, ktoré práve pijú k večeri. Keď už sme pri víne, moja pečeň sa mi za anglický pobyt rozhodne poďakuje. Bez irónie. Ešte chvíľu a stane sa zo mňa abstinent...aj keď nemusím. Pred pár dňami som ale bola v Študentskej únii a konečne som sa dočkala chardonnay. Bolo síce v otrasnom hrubostennom pohári z Ikey a za nekresťanskú sumu, ale hey - hlavne, že bolo. S Hanou, jej chlapom Olliem a Jaanki sme sa v ten večer zúčastnili Comedy night. V praxi to znamenalo asi dvadsať ľudí (fail) poukladaných na gaučoch a kreslách, pri malých stolíkoch so sviečkami a na pódiu stand-up komici.

Stand-up mám rada, ale samozrejme mám ho napozeraný iba zo zahraničia. Myslela som si, že sedieť v publiku bude o inom, ale v praxi to bolo prakticky identické so všetkým, čo som videla. Dočkali sme sa veľmi zlého segmentu, kde za mikrofónom stála žena, ktorú by každý, kto pochopí cliché, označil za feministickú anarchistku, ktorej obľúbenou potravou sú fish and chips, a v najtajnejšom súkromí počúva ABBU. Jej vystúpenie bolo jednoznačne...ako to povedať, najsmutnejšie. Nesmel chýbať ani vyplašený chalan, ktorý mal zaručene cez tridsať, ale vyzeral mladšie ako ktokoľvek z nás. Musím povedať, že jeho výzor pre neho ale pracoval. Bol vtipný, pretože by to od neho nikto nečakal a na záver ma úplne odrovnal vtipom o tom, ako ho zničilo, keď si uvedomil, že Brideshead revisited nie je pokračovanie – ako inak, bola som jediná, komu sa to zdalo vtipné, ale už som si zvykla na to, že mám posunuté hranice humoru. Zvyšní dvaja komici trochu pritlačili na pílu – došlo aj na komunikáciu s publikom. Našťastie, na to, že som sedela priamo v strede prvého radu, som obišla veľmi dobre. Za to Ollie si užil, no skutočne si nejde nerobiť srandu z niekoho, kto sa prizná k tomu, že si zlomil ruku, keď v opitosti zistil, že jeho frajerka odmietla ísť k nemu spať, a tak vrazil päsťou do steny. Niet nad zdravé vzťahy.

Jediné, čo celému večeru chýbalo boli černošské vtipy stand-up komikov o ich manželkách. Na druhú stranu sme si užili pár na môj vkus príliš konkrétnych sexuálnych narážok, plných telesných tekutín, keď hneď prvý chlap na pódiu prišiel na to, že veselá slečna v prvom rade sa volá Katie Blow. Toho sa chytila každá jedna osoba, ktorá po ňom nasledovala, vrátane ženy, ktorá komikov uvádzala. Ona bola ale špeciálny prípad – neváhala uviesť aj samu seba spoza opony.

Celkovo, aj keď sa to nemusí zdať, konštatujem, že šlo o veľmi príjemný večer. Bola som sa vonku vyvetrať, zabavila som sa, a hlavne som ho strávila s reálnymi osobami. Posledné dni som totiž ťažila z toho, že som objavila DVD sekciu v našej knižnici. Znamenalo to pre mňa dlhé hodiny v spoločnosti čiernobielych bohýň ako Ingrid Bergman a vysokých tmavovlasých fešákov typu Gregory Peck a Cary Grant. Nesťažujem sa – ako by som aj mohla. Keď mi zaklope na dvere spolubývajúca a ja som zabalená v perinách s natočenou laptop so zapnutým filmom, môžem konečne s pokojným svedomím priznať – neflákam sa, študujem!