Novoročná

S Mizzi sa každý rok tešíme na január. Väčšina ľudí si stanoví určité novoročné predsavzatia, ale my dve máme dlhé zoznamy, v ktorých figuruje minimálne päťkrát nežrať, socializovať sa, makať do školy a podobne. Výrazne sa v tom podporujeme a aj preto je život o kúsok krajší.

Tento rok ma však začiatok roka 2012 nejako obišiel. Nestihla som riešiť zlepšováky, bola som rada, že som svojich desaťtisíc slov na western a ženy v nemeckom filme (nejde o jednu prácu - to by bolo vrcholne divné) stihla načas. Odovzdávať práce bez prebdenej noci alebo obligátneho šprintu (doslova!) do kancelárie bolo osviežujúcim prvkom v mojom vzdelávaní a ja som bola na seba patrične hrdá. Žeby som predsa len v roku 2012 nabehla na cestu plnú oduševnenia zo štúdia? Ťažko povedať.

Dnešný večer totiž vyzerá ako dokonalé negovanie "nežrať, socializovať sa a učiť sa." Dnešok je jediný deň v tomto týždni, kedy nemusím ísť ani do práce, ani do školy. Ráno som si nechala spraviť raňajky do postele a predpokladala, že tu sa hedonizmus končí, keďže by som mala písať scenár. Po dvoch hodinkách som mala aspoň námet a začala som vymýšľať, čo budem variť. Teda, vedela som, že treba spraviť lososa, ktorý stál už pár dní v chladničke, ale nevedela som na aký spôsob a hlavne s čím. Po chvíľke surfovania po foodie blogoch mi bolo jasné, že s tým, čo mám v kuchyni si nevystačím. Bola som nútená ísť loviť do Eghamu, keďže miestne potraviny by nestačili a len som dúfala, že Tesco bude mať všetko, čo potrebujem. Tesco malo všetko, čo som potrebovala a ako by moja účtenka dokázala - aj oveľa, oveľa viac...minula som nekresťanské peniaze na to, že som sa vlastne vybrala kúpiť iba korenie na ryby a creme fraiche, ale čo tam po tom, hlavne, že sa ryba podarila a ja som sa nažrala ako také prasiatko...oops.

Čo sa míňania peňazí týka - je to stálica v mojich novoročných predsavzatiach...nejdem sa zdôveriť, koľko som v tých potravinách nechala, ale rovno sa priznám, že som si odtiaľ namierila aj do drogérie, kde som sa zastavila pri Clinique a mala som po ptákách. Už mám na sebe napatlanú novú masku, ktorú keď zmyjem, odložím na čestné miesto, kde na ňu bude po zvyšok roka pravdepodobne len prach padať, ale hlavné je, že sa o seba momentálne tak veľmi starám. Juj, k tomu ešte aj nový krémik (pozn. red. každá správna bloggerka predsa zdrobňuje kozmetické výrobky a časti tela, ako napr. krémik, vlásky, telové mliečko a podobne).

Poviem vám, čistý hedonizmus dnes. Práve ležím v posteli a slopem víno rovno z fľaše, zatiaľ, čo pár mojich kamarátov je u nás dole v obývačke. Socializovať sa? Uznávam, asi by nebolo odveci, ale keď tridsať hodín do týždňa obsluhujem ľudí, ticho v mojej izbe (prerývané zlými skladbami z osemdesiatych rokov) je to, čo v piatok večer potrebujem. A čo sa tej fľaše týka - zlá Tina, zlá. Lenže pozor, pozor - my alibisti sa na to pozeráme inými očami. Stále som neklesla na úroveň krávy Blanky, bývalej spolubývajúcej z Prahy. Rada by som podotkla, že kráva je preto, že v prvý deň si na stenu vylepila poster (haha) kravy - agronomické, až človeka prekvapilo, že sa nepredstavila ako dojička z Hoštíc. Fuj, to zo mňa hovorí povýšenecké bratislavské decko. Ooops. Na moju obranu, v jeden večer sme slečnu našli doma večerať koliečka salámy o hrúbke aspoň dva centimetre, ktoré gustiózne zapíjala Braníkom, a rovno z fľaše.
Aby som definitívne zabila akékoľvek predsavzatia - scenár sa zatiaľ nikam neposunul, ale gratulujem si, že píšem aspoň blog, keď už polroka nemám vlastne o čom - možno preto, že sa nemám, na čo sťažovať.

Nežrať, socializovať sa a makať do školy? Tsss, hlavne, nech som spokojná, na čo sa siliť? (a mimochodom, do školy makám asi viac ako kedykoľvek predtým). Ako vravel status M. pred pár týždňami, it was December 2011 and the life was good. Nuž, musím konštatovať, že síce ešte v živote nie som tam, kde je dotyčný, ale it is January 2012 and life is pretty good either way. 

Och, a aby som nezabudla. Toť, spravila som si dnes radosť aj kvetmi.