Legen...wait for it!

Minulý mesiac sa uzatvorila životná etapa. CBS vypustilo do sveta posledný diel How I Met Your Mother. 9 sérií rozhodne neznie tak desivo, ako 9 rokov. Takmer dekádu som pravidelne sťahovala epizódu za epizódou a totálne ma netankovala, že som nevedela, kto je The Mother. Práve naopak; dokonca som dúfala, že sa to nikdy nedozviem, ale hlavne som nechcela, aby sa to skončilo. Iste, posledné série už za veľa nestáli, ale za tie roky som si k postavám vytvorila špeciálny vzťah a odmietala som sa ich vzdať. A áno, uvedomujem si, že ide len o seriál, ale ako som pozerala posledný diel, nemohla som sa ubrániť slzám. 9 rokov pre Teda a spol. bolo aj mojich 9 rokov.

Pamätám si akoby to bolo včera, keď mi Uki prvýkrát pustil pilot s tým, že toto sa mi bude páčiť. Rovnako mám živo v pamäti aj to, ako som Mareka „priviazala k stoličke“ a donútila ho pozerať Pineapple Incident, prípadne ako Roztrhaná Kapuca s nasadením jemu vlastným vždy komentoval „hauajmečjormadr“ kedykoľvek sme nad lacnou tequillou v Šuflíku rozoberali ostatný diel. A o deväť rokov neskôr, sa snažím spracovať finále a nutne cítim potrebu sa obzrieť späť.

V Británii žijem už takmer štyri roky, a napriek rôznym okolnostiam sa domov neplánujem vrátiť. Iste, vždy, keď som v Bratislave, cítim, že som doma a neskutočne si to užívam, ale v duchu viem, že by som si vlasy vytrhala, keby som sa tam mala v najbližších rokoch vrátiť. Anglicko má svoje špecifiká a rozhodne si nešmirgľujem oči s tým, že je to raj na zemi, ale aktuálne tu žijem, takže rok po promócii je asi načase si začať reálne organizovať život. Lenže veci nie vždy idú podľa predstáv a občas treba plány prehodnotiť a niektoré skrátka nechať plávať. Baysovi a Thomasovi (producentom HIMYM) to zjavne nikto nikdy nepovedal, inak by Ted neskončil s Robin. A hoci ma fascinuje ako bolo celé finále utrhnuté z reťaze, no, obzerajúc sa na uplynulých deväť rokov v mojom živote, akosi som choro spokojná s tým, že (ne)bolo prvoplánové.

To sa už nedá povedať o článku, ktorý postol niektorý z mojich známych na Facebooku pred pár týždňami. 25 vecí, ktoré dvadsiatnikom nikto nepovie. Zdroj? Pravdepodobne HuffPost alebo Buzzfeed alebo obdobný portál, takže žiadna odborná štúdia, ale rozhodne v súvislosti s mojím aktuálnym rozpoložením, klinec po hlavičke (alebo do rakvy?). Znenie v duchu, že partia, s ktorou sme prepili mladé roky sa prirodzene rozpadne a nezostáva nám nič iné, ako túto skutočnosť prijať.

Nedávno som letela domov, aby som si odvolila nového prezidenta. Politická situácia doma ma nenecháva úplne chladnou, ale najväčším dôvodom bola účasť na volebnej chate, ktorú by som tematicky prirovnala k Robots vs. Wrestlers – pravidelná účasť na chorom, adrenalínovom športe, ktorej cieľom je vlastne sledovanie povolebného štúdia, hranie vesmírneho kvarteta a to, že sa stretneme. A rovnako ako Lilly kňučala vo finále, že už to nie je ako predtým, tak aj ja som kňučala – aj v duchu, aj nahlas. Tým, že žijem v zahraničí vnímam tieto akcie citlivejšie ako domáci a vždy mi je veľmi ľúto, keď sa nevidíme všetci, napriek tomu, že všetci je veľmi všeobecný pojem a nie som naivná natoľko, aby som si myslela, že sa to vždy dá. Pri zredukovanom počte zúčastnených sa potom zamýšľam, čo treba spraviť pre to, aby sa tento zjavne nezvrátiteľný stav zmenil.

Potom sa zamyslím, že pri deťoch, kariérach, svadbách a budúcnostiach, mi asi nezostáva nič iné, ako akceptovať porážku a posunúť sa ďalej.

Silou mocou sa držať čias dávno zašlých nie je zdravé a ja si to plne uvedomujem. Žúrovať so stredoškolákmi, prípadne sa nechať vyraziť z univerzitných barov na rok (yours truly) je síce kopec srandy a minimálne je človek zásobený historkami na pobavenie okolia, ale nedá sa to robiť do konca života.

Lenže rovnako by ma zabilo, keby som rezignovala na všetko a všetkých okrem dopredu naplánovaných položiek na checkliste, pretože predsa 30s are not the new 20s a treba si rýchlo zariadiť život.

Pred deviatimi rokmi, keď HIMYM len štartovala mala moja aktuálna prítomnosť vyzerať inak. Odišla som z práva, lebo ma nebavilo. Dnes bývam v jednej izbe so svojím bývalým frajerom. Rok po promócii stále netuším, čo chcem so sebou robiť a doteraz som sa živila ako čašníčka. Pred tromi dňami som podala výpoveď s tým, že jediné, čo dáva zmysel je moja viera v to, že robím správne. Za posledných šesť mesiacov som v svojom osobnom živote urobila taký intenzívny rešerš pre svoju autobiografiu asi ako nikdy (Always 19, coming soon). Nič z toho nebolo plánované, je to ďaleko od ideálneho, a napriek tomu by som to všetko spravila znovu.

Možno by som bola úspešnejšia, keby mi niekto spravil intervention. Možno by moje ego a financie neutrpeli toľko, keby ma kamaráti prefackali a ja som počúvala rady okolia, ale určite by som nebola tam, kde som teraz. A zvonku to možno nevyzerá najideálnejšie, ale zvnútra je to okay, lebo je to moje.

A vlastne som len chcela povedať, že HIMYM je o piatich najbližších kamarátoch. Keď sa tak zamýšľam, ja mám tých blízkych ľudí podstatne viac. Nevidíme sa každý deň, nie sme v kontakte každý deň, ale sme v kontakte a všetkým vám chcem povedať slovami nesmrteľného Arnoštka, že „Ste skvelí, ste báječní, ste dokonalí! Mám vás rád!“.