Vtedy, keď som sa narodila

Viem, že som príliš mladá na podobný výrok, ale naozaj som si nikdy nemyslela, že sa toho dožijem. Lenže dnes sa všetko recykluje tak rýchlo, že ledva stíham vnímať, takže ten deň nastal a ja som si to ani nestihla uvedomiť. 80te roky sú späť. Časy, ktoré som mala šancu pamätať si len preto, že v našich podmienkach vytrvali ešte dlho potom, čo sa skončili (pre znalcov How i met your mother - Robin: "the 80s didn't come to Canada 'til like '93).

George Michael sa považoval za sexsymbol a snáď nikomu by nenapadlo, že je gay (dokonca ani po zhliadnutí videa Club tropicana). Trvalá bola spoločenskou podmienkou a z rádia hral v závislosti od krajiny buď Bon Jovi (living on a prayer), alebo Michal David. A dnes je to tu zas! V modifikovanej verzii, samozrejme.

Začalo sa to nenápadne, plastovými náušnicami a podobnou ohavnou bižutériou (ktorú vlastním, samozrejme, aj ja). Neskôr prišli vyžvatlané hudobné motívy a nasledovali ďalšie, už menej stráviteľné historické vykrádačky. Každá žena (aj nežena), ktorá zbadala fotky z natáčania nového Sexu v meste musela (!!) zaplakať, pretože Patricia Field oficiálne dorazila do stavu stareckej demencie a nikto jej to asi nepovedal.

Našťastie, aspoň v CW mali rozum, keď stopli plánovaný spin off Gossip Girl zasadený práve do 80s. Pochopím existenciu aj úspech seriálu ako Mad Men - začiatok 60tych rokov bola FAKT iná doba, reálne odlišná od súčasnosti, ale aby som sa pozerala na menej ako ponožkový vývar originálu z Upper East Side s fakt nemožnými "like a virgin" outfitmi, ďakujem, neprosím.

Musím sa ale priznať. Neviem, či to bolo zahraničným frivolným ovzduším alebo nákupnou horúčkou, v mojej skrini skončil priam výstavný kus 80s - sako s ramennými vypchávkami. Ešte stále ma neprešlo, takže klopím uši a obdivujem takt mojej maminy, ktorá sa mi nesmiala do tváre, keď som s ním dorazila domov, narozdiel odo mňa, keď to svoje (ešte historický kus) pred piatimi rokmi vyhadzovala.

Každopádne, keď sa tak zamyslím, existuje jedna vec, ktorú by som dobrovoľne aj nakázala recyklovať. Dnes som sa záhadným spôsobom preklikala k jednej skladbe a uvedomila si, že taký saxofón a jeho nezameniteľný zvuk sa z mainstreamovej hudby vytratil. Je to škoda, tak aspoň pre časy (ne)dávno minulé, toť!

Waaa, nostalgia. Hm, a možno to nebola až taká otrasná dekáda.