Bola som na IMT Smile

Posledný aprílový deň po práci ma čakal drink. Blue Moon nie je nič dlžný svojmu menu, má farbu Okeny a občas doň dostanem aj dáždniček. V piatok bol bez neho, ale nič to nemenilo na fakte, že som sa príjemne štartovala na neskorší program. S bývalými kolegyňami sme sedeli na za príjemného počasia na terase, krátili si chvíľu rozhovorom a prebrali sme nového dermatovenerológa - vraj tak akurát na týždenné zatvorenie sa medzi štyri steny. Rrrr. Neviem, nevidela som, ale vzdelaný a sexy, to snáď nemôže byť zlé. Nevynechali sme ani spoločné traumy z práce a mohli sme sa pomaly vydať na koncert IMT Smile. Ivan „Jozef“ Tásler bude zaručene ten typ, o ktorom budem rozprávať svojim neteriam a synovcom, že som počúvala, "keď som bola ešte mladá". Už teraz mám za sebou nejeden koncert. Dokonca sme raz boli tak nadšení atmosférou v Bratislave, že sme sa rovno odviezli do Ticketportalu a kúpili si lístky na to isté turné do Nitry. To boli veľmi pamätné koncerty! S určitosťou teda môžem povedať, že nikdy nemali dobrú ruku na predkapelu. V živej pamäti mám chlapíka z NTC, ktorý vyzeral akoby odbehol len z koncertu Kabátu...tentokrát to bolo ale ešte horšie. Ak som spevákovi dobre rozumela, kapela sa volá Popcorn. Po prvých dvoch skladbách sme boli právom vydesené z ozvučenia. V tej chvíli by som neváhala podpísať petíciu za to, aby PKO zbúrali, pretože ten zvuk bol naozaj, naozaj príšerný. Nehovoriac o tom, že chlapci sa oháňali výkrikmi ako „Ďakujeme, Bratislavaaaaa“ a máchali rukami do mohutného potlesku, ktorý im opätovalo zúfalo málo jedincov v prvom rade. Na druhú stranu však dokážem pochopiť nadšenie nad tým, že pravdepodobne konečne hrajú pre schopné publikum. Ono, Bratislava vo všeobecnosti nie je hudobný raj a povedzme si to otvorene, úprimnejšie reagujúce publikum sa nájde prakticky všade inde. Našťastie, piatok bola správna konštelácia a v sále sa vyskytoval dostatočný počet imigrantov z východu, takže nálada bola veľmi dobrá!

Po utrpení s Popcornom prišiel na pódium Niekto ako kráľ (najskôr ego, až potom jeho majiteľ) Ivan T. z Prešova a po prvých tónoch nám bolo viac ako jasné, že problém rozhodne nie je v ozvučení, ale v tom, že predkapela do nástrojov bušila čo to dalo.Táslerovci sa predstavili s pár skladbami s úplne novým aranžmán, čo pôsobilo veľmi osviežujúce. Nedávno som niekde počula, ako sa Kuko z Horkýže Slíže vyjadril, že na koncertoch IMT smile je vždy vidieť Ivana Táslera a okolo neho približne štyri žaby. Žaby preto, lebo Ivan sa vraj často rozhodne spontánne niečo zmeniť v rámci koncertu a zvyšok kapely sa nezmôže na nič iné, len na púlenie očí. Hm, nemyslím si, že by to bolo také tragické. Nový zvuk niektorých notorických skladieb som privítala a pokojne by som tak vedela predstaviť väčšinu koncertu, pretože sa musím priznať, že už ma trošku unavuje dramaturgia - rozbeh, potom stagnujúca až uspávajúca časť, kedy si dav odspieva Veselú pesničku a Ľudia nie sú zlí a na záver skladby z Exotiky. Muzikanti boli štandardne dobrí, plus nový človek na dychové nástroje vyzeral ako Dan Bárta a hral úplne fenomenálne. Ja som sa vcelku bavila a momenty ako odovzdanie zlatej platne alebo Ivanove vyhlásenie, že, áno, už v 2001 mal na albume elektroniku, som sa snažila ignorovať. Načo si kaziť príjemný večer? A príjemný večer to bol. V konečnom dôsledku vlastne môžem komentovať koľko chcem, pri najbližšej možnej príležitosti si ich pôjdem aj tak znovu vypočuť.