Prvý máj

Na prvý máj sa mám nechať vyoblizovať pod čerešňou. Vraj potom budem kvitnúť ako je rok dlhý. Obávam sa, že tento rok to bude bez kvetín. Vlastne je to aj dobre. Začínam u seba pozorovať napuchnuté pravé oko a rytmické kýchanie. Keby som ešte aj kvitnúť mala, nebolo by to dobre. Skrátka všetko pre zdravie, no nie?

S prvým májom sa spája aj sviatok práce, ale vyšiel na sobotu a zanikol vo všednosti víkendu. Ono, tento voľný deň postupne a pozvoľna zaniká už dlhé roky a končí pri tom, že si všetci svorne zablahoželáme, že žijeme v štáte, ktorý za deň pracovného pokoja, ši štátny sviatok vyhlási prakticky hocičo. Vytešujeme sa z voľného dňa, ktorý aj tak väčšina Bratislavy strávi v nákupných centrách, ale našťastie sa u nás začína udomácňovať hudobný majáles. Iste, ako mestskej pipine mi je priezračne jasné, že Bratislava nie je centrum vesmíru a stačí vybehnúť pár kilometrov mimo z nášho little big city, aby som videla, že na Slovensku ešte fičí tradícia stavania májov, ale v meste je to, aspoň pre mňa, primárne o hudbe. Odkedy po meste viseli plagáty s programom, bolo dlho dopredu jasné, že prvý máj strávim poskakovaním na Tyršovom nábreží. Stretli sme sa na Šafku. Ja a moje ženy z gympla číslo 2 plus kamaráti s frajerkami. Pochválila som sa, že som bola deň predtým na IMT a ten odpor jednej z nich pri mene Tásler sa vyrovná len môjmu nechutenstvu pri Coelhovi a Malom princovi. Popojedem.

Nemohli sme sa ubrániť pocitu, že skandujúci dav na opačnom brehu Dunaja znel akoby z nahrávky, najlepšie z futbalového zápasu anglickej Premiere league. Akosi sa ťažko dalo veriť, že dav, hoci slušne masívny na domáce pomery, by bol schopný vydávať také zvuky, Najmä, ak si vezmem, že my sme stáli v obklopení ľudí, čo sa nebavili vôbec alebo až príliš. Tí druhí vyzerali výrazne naliati a ak by ste niekto na nete našli fotky, kde sa tvárim naštvane a som v pozadí na nejakej fotke, bude to z Majálesu. Naopak, skupinu nebaviacich sa tvorila partia absolútne úžasne vyzerajúcich chlapov. Dokonale vysokých, dobre oblečených a pravdepodobne Rakúšanov. Vyrozumela som z príliš cudzojazyčného „sorry“, keď sa pomedzi nás tlačili s plastovými pohármi piva. Mullerove skladby im absolútne nič nehovorili a ten nezainteresovaný výraz bol príliš mimo na to, aby šlo o našinca. Najrozkošnejšie bolo, ako sme s babami raz za čas vzdychli, že chlapci fakt môôôôžu byť J Víťaz nakoniec dostal meno Franz Ferdinand. Hľadali sme niečo, čo znie nemecky a nebude to Gunther, aby sme „toho pekného Rakúšana“ mali ako volať.

Pokiaľ ide o samotný koncert - v prvom rade bola fantastická kapela. V druhom si treba uvedomiť, že nešlo o Rišov samostatný koncert, a preto ani kvalita koncertu nebola najšpičkovejšia. Žiaľ, unaveno pôsobiaci, s dychom nestačiaci, text zabúdajúci (ach, to činné príčastie) Muller dieru do sveta nespravil. Ale keďže bratislavský majáles nie je koncert Limp Bizkit, u nás nespokojný poslucháč nehádže na speváka sklenené fľaše. Kotol poctivo odspieval aj to, čo veľryba v čiernom koženom kabáte nezvládla a vo všeobecne dobrej nálade sme si počkali na ohňostroj. Dokonalé déjà vu z minulého roka – stáli sme presne pod tým istým stromom, ktorý zavadzal a videli tak asi polovicu z farieb na oblohe, ale už z toho, čo som videla, musím pochváliť Magistrát – tento rok vážne dobre! K tomu znel Straussov valčík Na krásnom modrom Dunaji a pomaly sme sa cítili ako na Opernballe vo Viedni. Koniec koncov, Rakúšania boli J

Keď bolo po všetkom, uväznené v dave medzi mostmi, sme sa k jednému začali pomaly hýbať. Cítila som sa ako na manifestácii, úžasný pocit. Aj som si zakričala, že kožuch je vražda, ale asi ma nikto nebral vážne – a to som koženú bundu doma nechala. Nevadí. Čo vám budem vykladať, skončili sme, samozrejme, na ružovom. S Kristínkou sme mali potom asi dvadsaťminútový dialóg o filmoch a hercoch a Saška poslušne sedela a počúvala a snáď si zapamätala, že Matchpoint jednoducho musí vidieť! Posledná spoločná myšlienka venovaná Franz Ferdinandovi a baby bežali na električku. Obe šli nakoniec pešo. Ja tiež, ale až o štyri hodiny neskôr. Mala som ešte iné povinnosti. Konkrétne malinovicu v jednom podniku a neskôr drink v druhom. Obe v tej najpríjemnejšej spoločnosti, a tak tento rok vyhlasujem prvomájové oslavy za úspešné!