Funky nálada

Tento príbeh je o tom, čo sa môže každému stať, keď nemyslí na Funky náladu!!

Pred pár týždňami som sa hrdinsky prsila, čo sa u nás doma počúva, ale okrem tanečnej hudby to bolo vždy vo veľmi výraznej miere aj funky. Konkrétne (skoro) domáci Monkey Business, a najmä Made II Mate. Kapela, ktorá mala v porovnaní s akoukoľvek inou slovenskou tvorbou dokonale zahraničný zvuk, a to už pred pätnástimi rokmi. Už dávno to nie je také hviezdne, ako kedysi, ale pár ľudí sa rozhodlo v projekte pokračovať a pod menom Funkiez veľmi úspešne rozprúdia akúkoľvek akciu. Do bratislavského Nu Spiritu sa vrátili po pár mesiacoch, a keďže moja sobota bola voľná, nebolo o čom. Parťáčku mi robila Kristínka, ktorá bola spoločnosťou par excellence a verím, že v blízke budúcnosti, keď už nebudú strašiť skúšky, si Nu Spirit znovu zopakujeme.

O deviatej sme sa na bráne nechala onáramkovať, ale, keďže počasie sa, hádam, dostáva zo svojej búrlivej pubertálnej fázy, vybrali sme sa ešte poflákať po meste. Vzájomne sme sa uistili, že budúci rok, aj cez mŕtvoly, balíme spacák, gumáky a ideme na Glastonbury. Čo tam po nejakých lokálnych festoch, my to rozbehneme vo veľkom. Nuž, megalománia mi je vlastná, nepopieram.

Lenže časovo sme to trošku prepískli, a tak už nebolo žiaden flek na sedenie. Väčšina stolov bola aj tak vyrezervovaná, tak sme si, aj s našimi fernetmi, postávali pri bare a obdivovali interiér. Páčil sa. Postupne sa ozvali zvuky, ktoré už nepatrili mixovaniu DJa Davida zo Senca (au) a aj na obrazovke v barovej časti sa ukázali hudobníci nachystaní odpáliť večer. Štartoval band Mariána Čekovského. Nepoznám človeka, ktorý by ho nemal rád. Z toho chlapa ide sympatia v najčistejšej podstate, ešte aj keď je totálne prepotený a snaží sa usušiť vlasy uterákom :) Hudobne to bola pecka najhrubšieho zrna! Či už šlo o funky čardáš (nekecám) alebo rozkošné improvizačné kreácie. Ak sa v najbližšej dobe ukážu niekde v okolí, dolámem si nohy, aby som sa mohla zúčastniť - z toho koncertu šla čistá radosť. Záverečné Sklíčka, ktoré si dav vydupal boli čerešničkou (Káťa, úplne som si na teba spomenula:), ktorá ma v mojom rozhodnutí len utvrdila.

Funkiez trvalo trošku dlhšie, kým sa dokopali k tomu, aby začali hrať, tak sme zatiaľ mali šancu vysledovať kolorit preplneného klubu. Miestami som mala dojem, že sme boli najmladšie, ale keďže atmosféra bola skvelá, vôbec mi to neprekážalo. Sem tam sme zazreli nejakú tú miestnu televíznu celebritku a vo všeobecnosti tam bolo na môj kus príliš barbín, ktoré sa nastylovali a šli sa ukázať do spoločnosti. Myšlienka na ne ma privádza k typológii davu na podobných akciách, ktorú som si včera zosumarizovala.

1. páry - táto skupina sa následne ešte delí podľa toho, či sa dotyční bavia alebo nie. V zásade sa dajú rozpoznať podľa toho, že, nech už ide o prvý alebo druhý prípad, absolútne ignorujú prirodzený pohyb a fungovanie davu. Buď chlap stojí za ženou a ako soľné stĺpy si spoločne vychutnávajú hudbu s pohrebným výrazom na tvári alebo naopak spolu šialene tancujú a desia každého v okruhu troch metrov. Špeciálne musím vypichnúť jednu slečnu, ktorá zaujala účesom a la Anna Wintour a po tom, čo mi šliapla na nohu po tretíkrát som musela vzdať aj svoje škaredé pohľady, ktoré som k nej vysielala.
2. ženy 30+, pričom sa to, samozrejme, netýka všetkých, ale existuje špeciálny druh, ktorý strávi až desivý počet hodín prípravou pred zrkadlom, tak, že keď vojde do miestnosti, ďalšie 30+ zblednú závisťou, ale na samotnom koncerte decentne stojí aj pri najväčších odpaľovačkách, prípadne, čo je horší prípad, svojím zúfalo nekoordinovaným pohybom, akože tancom, ohrozuje okolie.
3. fotiace sa skupiny - tak k tomu vážne niet čo dodať. Posledné akcie máme na tento konkrétny druh veľké šťastie - väčšinou sa veľmi agresívnym spôsobom začnú formovať do útvaru tak, aby zistili, že dokelu, prvá nevyšla, tak ešte raz!

Ale ja môžem pindať koľko len chcem, faktom zostáva, že včera som sa kráľovsky bavila. A to aj napriek tomu, že som si počas koncertu spomenula na to, že som s najväčšou pravdepodobnosťou nechala doma zapnutú žehličku. Obávam sa, že poctivá gazdinka zo mňa asi nikdy nebude, ale keďže sa riadim heslom, že život nie je len o vyprážaní rezňov, snažím sa to nebrať tragicky. Navyše, šlo len o paranoidnú paniku, lebo keď som nadránom otvárala dvere, byt nebol v plameňoch a nezapojená žehlička odpočívala na svojom mieste.

Vo všeobecnosti je samozrejmé, že Katka Korček je len jedna a Funkiez proste nie sú Made II Mate, ale speváčka Saša dorazila s nenormálnou afro parochňou a takým nadšením, že som sa vzdala poznámok o tom, že má príliš jemný (aj keď pekný) hlas, ktorý nevyniká. Keď sa do mikrofónu ozvalo "let's get funky!" bolo mi všetko jedno a nechala som sa unášať prerábkami klasík od Jamiroquai, Kool and the gang alebo jednoducho originálnymi vecami zo stajne tejto slovenskej funky legendy. Všetky palce šli hore - opäť ďalší vydarený večer za mnou!