ArtFilm, časť prvá

Tento rok sa mal u mňa niesť v znamení festivalov. Už začiatkom roka som plánovala vo veľkom Berlinale, ale keďže som v tom čase nastúpila do novej práce, nemala som nárok na dovolenku, tak som za medveďmi poslala Mici s Anež, ktoré sa tak ocitli v ich súkromnej nirváne. Ďalšou alternatívou mali byť Karlove Vary, ale aj tam nastali neprekonateľné prekážky. Konkrétne len akreditácia za tisícku a ubytovanie, ktoré, keďže nie som udržiavaná žena ruského podnikateľa, by som neutiahla bez toho, aby moja šetriaca peňaženka nekrvácala. Musím ale povedať, že som sa karloveského festu tento rok vzdávala veľmi ťažko, pretože, no, pretože skrátka Jude Law. Neviem, či som niekedy spomínala zoznam, ktorý sme s B v Prahe vytvorili a ktorý sa postupne obohacuje. Tzv. „british list“ je zoznam britských chlapov, ktorí z istých dôvodov (väčšinou akcent a zvyšok individuálne) fakt môžu byť. Jude Law je v mojom pomyselnom rebríčku veľmi, ale veľmi vysoko. Preto sme sa každý deň, keď sme chodili do školy po Parížskej, zastavili pred predajňou Dunhill, kde som slintala…a slintala, až kým ma Mici veľmi jemne neupozornila, že stačilo.

Zbohom českému filmovému festivalu teda dosť zabolelo a nezostávalo mi nič iné, ako sa upnúť na domáci ArtFilm. Trenčianske Teplice nie sú ďaleko, ale nepatrím k extrémne akčným povahám, takže som sa tam nikdy nevybrala…až tento rok. Ponuka, ktorá prišla, sa jednoducho nedala odmietnuť. Mysh zabezpečila nápad, ubytovanie, aj odvoz, takže sme s A. naskočili do auta a vydali sa napospas slovenským diaľniciam, počasiu a čo bolo asi najriskantnejšie – organizátorom festivalu. Obavy boli zbytočné, z výletu sa vykľul fantastický víkend.

Program sme mali kompletne rozložený v Trenčíne, tak som poslala kade ľahšie svoje ego bažiace po do plaste zaliatej akreditačnej kartičke s fotkou, ktorá ma čakala v Trenčianskych Tepliciach. Hneď v piatok večer sme si zabezpečili trojdňové cinepassy, ktorým sa pri vstupe do kinosály efektne snímal čiarový kód a ktorý nás oprávňoval na vstupy za smiešnu sumu 10 evri, pre mňa dokonca len za 5. Rada by som povedala, že preto, že som taká úžasná a výnimočná, ale to bola aj moja spoločnosť. Jediný rozdiel bol v tom, že ja som, narozdiel od kočiek, poistencom Dôvery, ktorá bola partnerom festivalu, a tak svojim poskytovala zľavu.

Sobotu sme štartovali malinovým džemom, jasmínovým čajom a veľmi približnou predstavou o tom, čo chceme vidieť. Jednoznačne ostatný film od Polanskeho, ktorý bol zároveň najkomerčnejším filmom, ktorý sme počas dvoch dní videli. The Ghost Writer je adaptácia knižky od britského novinára Roberta Harrisa a ide o politický thriller o britskom expremiérovi a jeho autobiografii. Aj osobe s minimálnou predstavivosťou a nulovým svetovým prehľadom je po prečítaní jasné, že spisovateľ si urobil dokonalý výsmech z expremiéra Tonyho Blaira a knižka svojho času spôsobila istý rozruch. Jej adaptáciu dostal do rúk režisér poľského pôvodu, Roman Polanski, ktorý už dávnejšie plánoval previesť na plátno iný Harrisov román-Pompeje. Do Ghost Writera si zohnal výborných hercov, ktorých veľmi presne napasoval, či už ide o Ewana Mcgregora ako spisovateľa, Kim Catrall ako neskonale oddanú asistentku alebo Pierca Brosnana ako expremiéra. Kedysi James Bond mal politicky široký úsmev, natrénované mávanie rukou na dav na letisku a dostatočne povrchnú aroganciu, takže sympatie-nesympatie, stojím si za tým, že rozhodne nebol prešľapom pri obsadzovaní.

Samotná zápletka (nerada by som šla do detailov) lukratívnej, ale smrťou poznačenej autobiografie, sa síce môže javiť zľahka nezaujímavá, ale jej podstata je v budovaní paranoidného pocitu na odľahlom ostrove, v spojení s prostredím vysokej politiky, jednoducho funguje. Navyše treba brať do úvahy, že Polanski je Pán režisér, ktorého temné daždivé obrazy sú dokonalým vystihnutím knihy, čo rozhodne súvisí s tým, že na scenári spolupracoval aj Harris osobne. Spolu sa postarali o veľmi kvalitný thriller a záverečná päťminútovka je potom vyslovene lahôdkou, ktorá jasne ukazuje rozdiely medzi filmovým a literárnym podchytením. Slovenskému divákovi nezostáva nič iné, ako sa poďakovať distribútorovi a počkať si až na októbrovú premiéru alebo sa vydať do vôd ilegálneho sťahovania. No a kto z nás by niečo také podstúpil, všakže? Pre trailer klikať sem.