Niekto mi raz povedal, že človek sa mení každých 7 rokov. Ja sa rada chytám takýchto múdrostí a snažím sa ich porovnať s mojou maličkosťou a musím sa priznať, že kúska pravdy na tom asi bude. Od augusta, kedy som oslávila (vo veľkom štýle;) 21 sa v mojom živote pomenilo plno vecí a najmä názorov. Aj taká maličkosť ako je môj vzťah k slniečku. Nie je nijak intímny, žiadna Sharleen Spiteri vo videu k Summer Son (mňamka), ale zlepšuje sa, za predpokladu, že to teploty neprepísknu – to sa potom nebudeme hrať. Kedysi by stačilo vytiahnuť na mňa kríž a cesnak a so sipotom by som sa vrátila späť do svojej rakvy.
Ďalej som sa presvedčila, že zotrvať na práve len preto, že som v detstve (keby len) pozerávala veľa seriálov z tohto prostredia a Johna Grishama považujem za prudko čitateľného, nie je práve najlepší nápad. Viem, že nič neznie otravnejšie ako hľadanie seba samej, ale netuším, ako jednoduchšie by sa dalo vyjadriť a zhrnúť to, čo práve podstupujem.
Ospravedlňujem sa za to patetično, ale to sa stáva, ak čítate knižku s titulom Eat Pray Love a navyše sa s ňou v istej rovine aj stotožníte. Autorka Elizabeth Gilbert si ním vyslúžila nielen titul bestsellera, ale aj vcelku pozitívne reakcie od rôznych fundovaných (New York Times), aj nefundovaných (Meg Ryan) zdrojov. Osobne sa nad knihami, ktoré radia, ako žiť väčšinou len pousmejem – žasla som nad Bridget a jej knižnicou plnou Venuše, Marsu a neskonale ma bavia aj odpovede Missiek, ktoré na otázku, čo je ich obľúbená knižka, odpovedajú príliš často Alchymista od Coelha. Na to aby som sa plne vyjadrila k tomuto pseudointelektuálnemu odpadu si raz musím nájsť čas a odhodlanie, ktoré momentálne nemám.
Pokiaľ ide o Eat Pray Love – dostala som sa k tomu, ako inak, cez film, resp. trailer, ktorý už koluje po nete. Julia Roberts je americké zlatíčko a myslím, že do úlohy ženy, ktorej stroskotalo manželstvo, lebo nechcela mať deti, nemohli nájsť nikoho lepšieho. V snahe dať sa dokopy sa vyberie najskôr do Talianska, potom do Indie a rok ukončí na Bali. Feiministický self help guidance blábol. No a čo :) Väčšinou sa mi rozum zastaví nad americkou predstavou toho, aké jednoduché je zbaliť sa, vypadnúť a cestovať. Faktom ale je, že v tejto knihe je celý problém ošetrený naozaj originálne. Gilbert dostala preddavok na knihu, ktorú o svojich cestách mala napísať. Seriózne? Ktoré vydavateľstvo vezme takto pod krídla mňa? Ja by som pokojne aj Indiu oželela. Na začiatok by mi pokojne stačila aj Európa. Nie? Nikto? No, dobre, čo už s vami.
Eat – foodie už zo mňa je, v rámci možností. Predstava špenátových komínikov a parmezánových hobliniek vo mne vyvoláva extázu a ťažko by sa našiel v mojich očiach úprimnejší šok, ako keď sme videli moju bývalú spolubývajúcu Pani Kravu večerať štanglu salámu s Braníkom priamo z fľaše..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára