Asi som už spomínala, že som vyrastala v nie veľmi tradičnej rodine, minimálne pokiaľ sa jednalo o isté veci. Hudba je dokonalý príklad. Kamkoľvek som šla do tábora, všetky deti poznali pesničky od Elánu naspamäť. Ja som bola rada, ak som ich dokázala identifikovať a z hlasu Joža Ráža sa mi dodnes robí nevoľno. U nás sa počúvali veci z trošku iného súdka. Ak ideme na dlhšiu cestu, tak nám v aute zaručene hrá trance. Teda, ak je za volantom otec. So sestrou sme, ak sa to tak dá povedať, vyrastali na podobnej muzike, aj keď, rozhodne si ju sama bežne nepúšťam. Každopádne, bolo jasné, že sa moji rodičia budú chystať na Armina van Buurena a jeho 450 epizódu A state of trance, čo je v podstate dvojhodinová rádio show.
Lenže môj tatinko sa vybral na nečakanú lyžovačku, pričom vyhlásil, že kvôli piatim slnečným dňom v talianskych Alpách oželie aj Armina, takže zostalo na mne, aby som robila mamine sprievod a úprimne, nemala som ďaleko od toho, aby sme nešli, pretože som bola dosť unavená a navyše som večer zaspala. Našťastie mala moja drahá maminka dostatok rozumu, aby ma zobudila a o polnoci sme vyštartovali smer bratislavská Incheba, kde to už s množstvom plechoviek a bordelu vyzeralo ako po týždňovom festivale. Vyštverali sme sa po schodoch do našej VIP lóže, ktorá bola VIP fakt len preto, že ju tak nazvali, ale aspoň si bolo, kde sadnúť. Aj keď, keď sa tak zamyslím, sedenie som využila asi tak na prvých päť minút a potom som si poctivo odtancovala tri hoďky nonstop. Časovo sme to zvládli priam dokonale, aby sme si vychutnali presne dve hodinky so svetovým DJom číslo 1. Pre iných kameň v miešačke, pre mňa dokonalá zábava, kedy som sa vytancovala, ako snáď ešte nikdy a užila som si to určite oveľa viac, ako som predpokladala. Svojím spôsobom za to môže aj samotný Armin. Je to proste sympaťák a jeho holandská usmievavá tvárička rozdávala samú pozitívnu energiu a bavila obrovský dav.
Domov sme dorazili v kruto ranných hodinách. Čakám, kedy mi moje telo spočíta, že som musela tak beznádejne spotená ísť tak dlho k autu a radšej ani nespomínam dnešné ráno, kedy mi musela byť opakovaná každá veta, keďže som bola hluchá ako poleno. Už je to, našťastie, lepšie, stálo to za to a naozaj začínam uvažovať nad tým, že si A state of trance v štvrtok večer naladím na di.fm (skvelá stránka), a začnem tak zlepšovať svoj vzťah k tomuto typu hudby. Vykročila som správnym smerom a páči sa mi to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára