nedeľa 29. marca 2009

V televíznom éteri

Tento týždeň rozbehla Markíza svoju novú seriálovú perlu – Rádio. Nikto asi nebol taký vydesený ako ja. K rádiovému prostrediu mám veľmi pozitívny vzťah, často ide o oveľa inteligentnejšie médium ako jeho vizuálny brat, takže spojenia som sa obávala.

V momentoch, kedy skvosty typu Susedia, Ordinácia v ružovej záhrade, či Panelák vyhrávajú divácke ceny a trhajú rekordy v sledovanosti, je na mieste sa pýtať - skutočne je to na Slovensku so scénaristami také zlé? Verte mi, nie je, len to tak žiaľ nevyzerá.

Rádio sa v tomto smere pokúsilo posunúť hranice. Darí sa len miestami,  no snaha sa cení. Dialógy v rádiu Fresh sú naozaj fresh a konečne neznejú vrcholne kŕčovito ako zlá paródia „reálnych životných rozhovorov“. Dokonca sa objavili aj odkazy na reálny rádiový trh Slovenska, čo je veľmi sympatické.

Nič proti Kramárovi alebo Studenkovej, ale šancu dostávajú aj ďalší, a to je len dobre - máme špičkových hercov. Je veľká škoda, že odchádzajú do Českej republiky, lebo doma im nevieme vytvoriť podmienky a pre istotu radšej nespomínam tých, ktorých jediná televízna kariéra je reklamná kampaň pre poisťovňu.

S citom vybraná staršia generácia na čele s Geišbergom  a Hubinskou (pripočítajte si aj Šiškovú, ak vám, na rozdiel odo mňa, ako herečka sedí) ručí za to, že minimálne v hereckej oblasti sa nemusíme obávať trápneho tápania. Títo sú ideálne doplnení mladým tímom – Marek Geišberg mladší (mňam 1), akoby otcovi z oka vypadnuvší, rozkošne dopletený Marián Mitaš (mňam 2) a sympatické kočky typu Lucia Hurajová.

Jediný problém je, že akékoľvek hodnotenie nutne prichádza do konfrontácie s momentálnym seriálovým trhom. Skrátka, všetko sa vníma cez prizmu domácich podmienok. To, čo by v Spojených štátoch nevysielala ani lokálna televízia vo Wisconsine o tretej v noci, u nás spoľahlivo označíme za hit.  Preto aj moje relatívne nadšenie ohľadom Rádia treba brať s rezervou. Po dvoch odvysielaných dieloch je naozaj predčasné rozprávať o kvalite (hoci niektoré výtvory by si zaslúžili pochovať už po úvodných titulkoch) a je možné, že z Rádia sa vykľuje ďalšia kvázi telenovelová žbrnda, ale dnes som sa zobudila ako optimistka. Ja verím, že to tak nebude.

 

piatok 20. marca 2009

„I like sports car, it doesn’t mean I have to push Ferrari through my vagina.“


Babyboom. Fikcia, či realita ? Ťažko povedať. Samozrejme, štatistiky určite existujú, ale sú mi ukradnuté. Pred pár rokmi som bola na dovolenke, kde som si prímorské chvíle krátila počítaním tehotných žien. Žiaľ, číslo si už nepamätám, no bolo vcelku vysoké. To, čo ma zaujíma je každodenná existencia. A zatiaľ mi z toho vychádza jedno jediné – babyboom.

Akoby som nemohla vyjsť z domu do obchodu, po ulici alebo dokonca do školy (!) bez toho, aby som nestretla zväčšené kotúľajúce sa ženy. Čelíme demografickým ťažkostiam, a tak sa do boja vydali aj slávne slovenské, pardon za výraz, celebrity. Nemusíme sa preto obávať - o dvadsať rokov v našich zemepisných šírkach nebudú chýbať budúce, pardon za výraz, speváčky a moderátorky. Bratia a sestry, národ je zachránený. Ony tehotnia a my im tlieskame.

Ale kam speje tento svet, keď sa môj stabilný kameň „antimaminovského“ hnutia začne rozplývať nad detskými ponožkami, prípadne farebne odlíšenými plienkami pre chlapcov a dievčatá. Haló, haló, Zem volá B a jej zdravý rozum.

Nechápte ma zle, nech si každý robí, čo chce. Len mi vadí všeobecná predstava toho, že by som mala híkať nad každou holohlavou vecou v kočíku, a keď tak nerobím, som karieristická bitch.

Dámy a páni, mám pre Vás novinku, neplánujem svoj život zasvätiť ódam na detskú výživu a pred spaním pozerať Teletubbies. Nie, skutočne sa mi ten malý chlapček nezdá rozkošný a nie, na nikoho sa nepodobá. Veď preboha, vyzerá ako každé iné, od vreskotu zvraštené, dieťa.

Každopádne, vraví sa nikdy nehovor nikdy, a tak, ak by mi namiesto náramkových začali tikať iné hodiny, zostane mi jediné. Adopcia vnúčat ( Adi, skvelý nápad ). Nie sú priamo Vaše a môžete ich rozmaznávať - takmer nulová zodpovednosť.

Takže, problém vyriešený - môj mentorský odkaz sa predsa len bude dediť. Môžem pokojne spávať a vy tiež.