Jeseň je oficiálne moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Škótsko je neprekonateľné, čo sa dramatickosti počasia týka, ešte aj hmly sú tu fenomenálne a tieto týždne Edinburgu naozaj pristanú. Keby som nemala úplne prehodený režim a neexistovala ako upír, tak by som si ho aj viac užila, ale ostatné dni som chodila spať o štvrtej ráno a vstávala v hlbokých poobedňajších hodinách - raz darmo, Jimmy Fallon a Ellen vedia, ako ma udržať pri svetle monitora dlhé predlhé hodiny. Priznajme si, asi nie som jediná, ale je trochu smutné, ak donekonečna pozerám tie isté videá...no ale pomôžem si, keď je Emma Stone na pokraji infarktu, keď sa majú objaviť Spice Girls? Moment. To je u Grahama Nortona. Nevadí. Na moju obranu, talk shows občas prekladám veľmi dôležitými kinematografickými skvostami, ako napríklad včera, keď som si pri Sherlockovi a okultných rituáloch spomenula na film Romana Polanského s Johnny Deppom. Deviata brána. A že zabíjam čas. Počas natáčania Johnny stretol Vanessu a všetci vieme ako krásne to fungovalo, až kým sa nerozišli. Seriózne, pri každom novom celebritnom páre si poviem, že to už je naposledy, čo som do toho investovala čas a energiu a zakaždým...zakaždým. No nič. Ukľudníme sa.
Chcela som povedať, že v noci bdiem a cez deň spím. Už týždeň. Som z toho na prášky. Dnes som si preto nastavila budík a poslušne sa v dopoludňajších hodinách vybrala do ulíc a po krátkej prechádzke sa mi zachcelo umenia. Zbierka škótskej národnej galérie je podľa môjho totálne laického oka celkom fajn, ale osobne mám s ňou taký istý problém ako všade inde - absolútny pretlak umenia, kedy si po pár obrazoch už neviem nič poriadne vizuálne užiť a vždy sa na seba hnevám, keď povinne ako turista (alebo bratislavský mafoš) dokončím tzv. kolečko.
Okrem iného mi prišlo aj zle, ale to asi môžem pripísať tomu, že som neskôr večer začala cítiť známky prechladnutia. To ma potešilo. Nie preto, že by som si užívala citlivé kríže, plný nos a zvýšenú teplotu, ale preto, že som mohla zvaliť bolestivé svaly na momentálny zdravotný stav a rozhodne nie na tých 10 minút, ktoré som predchádzajúci deň strávila (pseudo)cvičením. Moja fyzička na tom predsa nemôže byť AŽ tak zle (Biblia alibizmu, čoskoro aj vo vašich kníhkupectvách).
Cestou domov už som sa udržiavala pri živote len myšlienkou na kávu, keď sa nado mnou škótske hlavné mesto rozhodlo zľutovať a pokúsilo sa mi zlepšiť deň. Teda, ak privriem obe oči, tak pokrikovanie stavbárov môžem považovať za komplimenty okoloidúcich, však? Poznámka do budúcna - len preto, že sa mi podarilo vo vintage obchode zadovážiť skvelo sediaci trenčkot, nemusím ho za každú cenu skombinovať so všetkým pod slnkom. Rozhodne nie s minišatami, ktoré plášť úspešne zakryje, ale v konečnom dôsledku vyzerám akoby som pod ním nič nemala...potom sa tým stavbárom fakt nedivím.
Artizánske kapučíno do ruky mi teoreticky malo pridať na módnej kredibilite; nech nevyzerám úplne lacno, ale to by to muselo byť kapučíno. Že áno. Ale nie. Tina dostala do ruky nanajvýš latté, takmer hraničie s flat white a to už pozor, dosahujeme kritické hipsterské hodnoty. Keď sa ale tak zamyslím a zrealizujem "instagram test" podľa Max z Dvoch zlomených dievčat (pozdravujeme M.), nemám vlastne čo vyskakovať. Otvorím svoj album v telefóne a vyskočí na mňa obed, obed, mačky, mačky, nechty (lebo po piatich rokoch konečne môžem)...už len tá vražda chýba. A nechcem byť hysterická, ale ani k tej nebolo ďaleko (dramatická pauza).
OK, nič tragické sa nedialo, ak za tragické nemožno považovať moju spolubývajúcu, ktorá sa dorútila domov totálne na šrot. Ešteže aj s kamoškou, ktorá ju veľmi starostlivo uložila do postele, zatiaľ čo moja domáca si rozhodne nedávala servítku pred svoje ovracané ústa a posielala ju....no...do Aberdeenu a ešte ďalej (príklad škótskeho humoru). *
Ja som sa v tichosti vrátila k svojej knižke a jazz.fm, ktoré sponzoruje, koľká to náhoda, portské, ktoré som akurát v tom momente chlípala. Spokojne som si hovela obklopená kocúrmi, keď zrazu zapípala správa od M., ktorý kontroloval, či vzhľadom na moju aktuálnu situáciu nepotrebujem pomoc. Finančnú, lebo je to kamarát alebo vínnu, lebo je to fakt veľmi dobrý kamarát. Odmietla som. Týždeň ešte predsa vydržím a čoskoro budem reportovať z denníčka slovenského. Pokiaľ ma pamäť neklame, vždy bolo o čom, a keď všetko ostatné sklame, Roth je stále členom SND. Všetko je v úplnom poriadku. Čambalová ide domov.
*Ak by niekto mal záujem o ozajstný príklad škótskeho humoru, odporúčam toto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára