Séction abnormale a iné

Veľa ľudí sa nevie zhodnúť, či ich najkrajšie roky života boli počas strednej školy alebo počas vysokej. Keďže oficiálne mám úplne za sebou len strednú (vlastne dve), nemôžem sa k tomu presne vyjadriť, ale rozhodne môžem s absolútnou úprimnosťou vyhlásiť, že na gymnázium mám len tie najkrajšie spomienky a moji spolužiaci z maturitného ročníka odpustia, keď si momentálne dovolím pripomenúť moju prvú školu, drahú Metodku, francúzsku sekciu. Sanatórium pre nadané dušičky, ktoré odtiaľ často vychádzali ešte viac poškodené a poznačené syndrómom Metodkára. Vyznačuje sa tým, že frankofóni zo sekcie sa poznali aj na míle. Akoby sme nosili na čele vytetované znamenie hodín strávených nad argumentačnými prácami so zmysluplnými titulmi ako napr. "cesta. iba únik?". Hlášok, situácii a vtipov za priehrštia na každý deň, ale čo nás všetkých spájalo bola "láska" k žabožrútskemu jazyku. Počas školy sme trpeli syndrómom "preboha, fuj, francúzština", kedykoľvek sme v meste začuli tento ľúbozvučný jazyk.

Dnes je to, našťastie, viac ako ok. Skôr mi to urobí radosť, ak aj niečomu rozumiem, pretože s mojou francúzštinou to ide dolu vodou. ALE, na horizonte svitá nádej. Teším sa na apríl. Rozbehne sa ďalší ročník FIFFBA, teda frankofónneho filmového festivalu a už teraz mám na zozname pár vecí, ktoré musím jednoznačne vidieť. Nehovoriac o tom, že filmová noc, nech už budú hrať čokoľvek, bude určite vrcholom. Akékoľvek nočné premietanie na mňa pôsobí ako magnet. Pred pár rokmi som si tam odžila okrem iného aj Taxidermiu a nič nezapôsobí silnejšie ako film, kde sa chlapík sám vypreparuje. Maďarská kinematografia je klenot, ak ste to doteraz netušili.

Je úžasné, ako niektoré skladby nepripomínajú ani tak situáciu, ako vyslovene ročné obdobie. Summer songy sú, myslím, jasné, ale jarné sa hľadajú ťažšie. Toť môj momentálny víťaz (aj napriek jesenným listom:), ktorého som počúvala celý akademický a dlho potom. To video je maximálne rozkošné. A spieva en francais.

Dnes balím, idem na chalupu, konečne preč z mesta, pekne jarne sa prechádzať po lúkach so psom a celé dni len čítať knihy, pozerať filmy a jesť starej mamine koláče. A bientot!