Úklady a láska

V utorok sa uskutočnila moja jediná návšteva historickej budovy počas tejto sezóny. Stačí - pamätám si, ako som tam pred pár rokmi zavítala po ukrutne dlhej dobe a ako ma prefackalo všetko to zlato. Gýč, až to bolí, ale zase také lóže, tie sú luxusnou záležitosťou, ktorá v novom divadle chýba. Keď ich vidím, vybavia sa mi úžasné historické filmy ako Vek nevinnosti alebo Nebezpečné známosti. Skvosty.

Na javisku nás čakala Schillerova hra Úklady a láska. Po troch sezónach sa lúčila s divadelnými doskami, tak sme sa so C. vybrali pozrieť, ako derniéra dopadne. Nie zle.

Lujza a Frederik sa majú radi. Lenže zatiaľ čo Frederik je šľachtic so sľubnou kariérou, Lujza je iba meštiačka. Frederikov otec sa syna snaží oženiť za vplyvnú dámu na dvore aj za cenu podlostí a intríg. Opis ako z druhotriednej venezuelskej telenovely, lenže Schiller bol romantik, a tak tento príbeh lásky síce končí srdcervúco, ale rozhodne nie šťastne. V prvom rade treba pochváliť obsadenie. Alexander Bárta je viac ako len postavička z Paneláku a Táňa Pauhofová je na postavu 16-ročnej dobrosrdečnej Lujzy priam stvorená. Miestami ale mám dojem, akoby mala len jednu hereckú polohu. Dosť možno preto, že je často stereotypne obsadzovaná. Asi som len nemala to šťastie vidieť ju v niečom, kde by sa poriadne mohla predviesť. V Úkladoch a láske sa predviedla tak akurát, ale myslím, že veľké úlohy ju ešte len čakajú. Zaujímavé bolo sledovať ju v kontraste s Dianou Mórovou. Scéna, v ktorej sa porovnávali ako mladá a svieža s vyzretou a skúsenou bola priam dokonalá. Nepopieram, že ich bitka o chlapa v istom momente a z iného uhla nabrala priam bulvárny charakter, ale keďže nie som hyena z najčítanejšieho denníka, zdržím sa bližšieho komentára a len poznamenám, že Diana je naozaj pani herečka a zaslúžila by si aj iné ako komediálne úlohy.

Celkovo som sa počas celého predstavenia nemohla ubrániť pocitu, že režisér ide dobrým smerom, ale aby ma nadchol, nedal postavám dostatočnú hĺbku. Miestami som mala dojem, že sa odflákla ich motivácia, najmä v druhej časti. Chápala som, prečo postavy konajú tak, ako konajú, ale neverila som im to úplne. Na druhú stranu, druhé dejstvo bolo oveľa výraznejšie ako prvé. Zúfalstvo aj prvky cynizmu, ktoré sa v ňom objavili, najmä v Bártovom prejave, pridali hre na dramatickosti, ktorú by si zaslúžil aj vzťah medzi Lujzou a Frederikom, keďže Pauhofová neprekročila trpiteľské herectvo. Vyzerala dostatočne krehko a zraniteľne a v konečnom dôsledku presne ohraničila svoju postavu, ale v mojich očiach jej chýbal ďalší rozmer.

V hre sa objavili aj nahé scény a predpokladám, že pôvodný zámer bol, aby ženy slintali nad vyzlečeným Alexandrom Bártom, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, šlo o presnú definíciu tzv. WTF momentu. Chýbala akákoľvek opodstatnenosť, vtip a musím, žiaľ, povedať, že aj príťažlivosť. Ak som si na niečom popásla oči, boli to skôr kostýmy, za ktoré boli hre, absolútne právom, udelené DOSKY. Okrem iného som si užila aj Jána Galloviča. Rodák z Popradu bol príjemne vtipný a bavil, rovnako ako niektoré scény, pri ktorých som až žasla, čo tých režisérov nenapadne. Martin Čičvák má na svedomí zatiaľ najvtipnejšiu scénu, ktorú som túto sezónu v divadle videla, a to je pri mojom snobskom kydaní, čo povedať. Nádeje však vkladám do jeho nadchádzajúcej premiéry Fausta v hlavnej úlohe s Rothom. Dalo by sa hovoriť priam o vrcholnom nadšení, ktoré sa prejavilo už vo februári, kedy som volala do pokladnice SND a chcela lístky na júnovú premiéru. Tety pokladníčky mali toľko slušnosti, že ma hneď nevysmiali, ale so zjavným sebaovládaním mi vysvetlili, že je ešte príliš skoro. Navyše, premiéry bývajú väčšinou na pozvánky. Pf, že na pozvánky...som sa teda zariadila inak. Idem na predpremiéru, bitches a verím, že sezónu zakončím vo veľkom štýle na správnej hre!